Dokedy má Slovensko trpieť. Vládne tu chaos, inflácia, chudoba, gerilovská politika hazardérov, atómovky, servilnosť, mocenská bohorovnosť a diletantské spravovanie štátu.
Chlóra buandy už stačilo. A naveky. Tu už končia všetky žarty. Tu už zavládla taká hlboká spoločenská kríza a občianska depresia akú si nikto z nás nepamätá.
Slovensko padá na kolená a je navyše zmietané – ako ste povedali – „parlamentnou, legislatívnou smršťou“.
Poslanecké omyly v Národnej rade SR sa utrhli z reťaze. Bez akejkoľvek hanby a sebareflexie. Vraj diskutujú… rokujú… pripravujú…chystajú, ale v skutočnosti najmä presúvajú a odsúvajú body programu schôdzí.
Namiesto pružného riešenia akútnych problémov ľudí a prijatia skoršieho termínu predčasných volieb si dali pauzu na prázdninové lyžovanie.
Toto už, pri všetkej úcte, zdravý rozum neberie.
Neverím, že toto všetko nevidno z okien prezidentského paláca. Nechce sa mi veriť, že tomu nerozumie hlava štátu a jej poradcovia. Slovensko má dosť politického vajatania. Už nestačia zmierlivé slová, ani citlivé vnímanie. Už nestačí argument o riskovaní povesti 16 ľudí v úradníckej vláde. Ani to, že úradnícka vláda nie je pákou na umravnenie poslancov.
Slovensko je v pokročilom štádiu hospodárskeho, spoločenského i morálneho rozkladu. Očakáva od prezidentky pevnú ruku, prevzatie osobnej i politickej zodpovednosti za osud krajiny. Očakáva razantný, jasný a nekompromisný postoj.
Deštrukciu a nivočenie štátu treba zastaviť. Je smutné, že k tomu musia vyzývať zúfalí občania. Slovensko je naša domovina. Nedáme si ju ohrozovať ani zvnútra ani zvonka. Preto je najvyšší čas – BRAŤ VECI VÁŽNE A KONAŤ.
Karol Farkašovský
