Globalizácia z nás vyrába mravcov. Pochodujeme v zástupoch a plníme tzv. spoločný cieľ. Pri všetkých povinnostiach a nárokoch na naše životy, často nemáme čas na plnenie vlastných cieľov. Niekto nám vždy vysvetlí, čo je správne, čo by sme si mali myslieť a ako by sme mali konať. Už dlho rozmýšľam ako sa zmenil vzťah bánk k občanom. Najprv nám zobrali vlastnú menu. Bankovky, na ktorých boli tváre a symboly, ktoré pre nás niečo znamenali. Korunu sme vymenili v pomere 30:1 euro. Smiešne. V skutočnosti čo stálo korunu, stojí dnes prakticky euro.
Druhým krokom bolo, že banky nie sú slovenské a ani ostatné finančné inštitúcie nie sú slovenské, hoci niektoré majú prídavné meno slovenské v názve. Aby sme im dôverovali a my im veríme. Banky prestali byť našimi partnermi, vyrástli z nich páni. Určujú podmienky a my zasa pochodujeme ako mravce. Po hypotéku, po úver, lízing alebo pôžičku. Pojmy, ktoré sme v čase koruny v tejto miere nevyužívali. Zadlžila nás až táto doba.
Potom prišla myšlienka, že nemáme používať hotovosť, ale platobné karty, aby nás mali pod kontrolou. Dnes sa situácia radikálne mení. Už aj plastové karty začínajú byť nanič, máme sa presunúť do digitálneho sveta. všetci, vrátane deväťdesiatročných seniorov. My neušetríme, iba banky budú mať väčšie zisky. Nie naše, ale ich centrály v zahraničí. Mlčíme a pýtam sa, dokedy?
PhDr. Zdenko Čambal, PhD., podpredseda SNS, primátor mesta Holíč
