Karol Farkašovský v rozhovore pre Parlamentné listy: Európa, brexit, Trump
Okrem médií sa venujete v parlamente aj zahraničnej politike. Ako vnímate súčasnú napätú situáciu v Európe a vo svete najmä v súvislosti s imigračnou vlnou a nejasnou budúcnosťou Európskej únie? Európa – presnejšie Únia – trochu zaspala na vavrínoch. Prebúdzanie do novej reality je kruté. Stav rozospatosti a náhleho prebudenia je vždy kritický a kým sa naštartuje imunita môže byť aj neskoro. O imigračnú vlnu si Európa koledovala. Bola a je ťažkopádna pri riešení medzinárodných problémov. Chýba jej nasadenie, má energiu spiacej krásavice a je značne alibistická. Pomaly sa však presviedča o tom, že stret rôznych kultúr a náboženstiev v živote neprebieha tak idylicky ako sa to pri zelených rokovacích stoloch a pred televíznymi kamerami zdá. Musíme akcelerovať, musíme byť v postojoch jednoznační, principiálni a chrániť naše národné a európske hodnoty aj spôsob života. Túto povinnosť máme voči sebe samým a voči našim deťom. Keď toto budeme mať vyriešené, ujasnené, pripravené a rozbehnuté…potom otvárajme náruč a pomáhajme – nie bezbreho a naivne, ale rozumne a účinne. Vyberajme si komu pomoc poskytneme, máme na to právo. Myslime dopredu a nedopusťme, aby nás v budúcnosti naše deti za naše činy, urobené v akejsi liberálnej naivite, alebo mediálnej hystérii, odsudzovali a aby nebodaj za ne trpeli. Špeciálne ma zaujíma Váš názor na BREXIT. Žili ste vo Veľkej Británii niekoľko rokov, kedy tam už pracovalo množstvo Slovákov, Čechov, či Poliakov. Boli naozaj pre britskú spoločnosť takou „hrozbou“, aby sa spustil proces BREXITu? Brexit sa nespustil pre hrozbu zo strany tam pracujúcich Slovákov, Čechov či Poliakov. Súvisí s nepružnosťou EÚ. Únia konzumovala veľké príspevky trebárs aj od Británie, ale prestala byť dostatočne flexibilnou a jej riadiaci proces smeroval k stále väčšej centralizácii a koncentrácii moci do Bruselu. To sa veľmi nepáči ani podstatne menším krajinám než je Británia. Sypať si popol na hlavu, hľadať vinníka je neskoro. Referendum rozhodlo, treba to rešpektovať a snažiť sa o to, aby bol rozchod korektný, a čo najskôr upraviť vzájomné vzťahy – aby zase nevznikalo stále väčšie politicko spoločenské vákuum, ktoré neprospeje nikomu. Je jasné, že BREXIT bude komplikáciou nielen pre našincov vo Veľkej Británii, ale aj pre dva milióny Britov, ktorí žijú a pracujú v krajinách EÚ. Viete odhadnúť, čo sa bude diať? Británia je veľmi silný hráč na svetovej politickej scéne. Touto ambíciou sa netají ani Európska únia, ktorú však odchod takého partnera značne oslabí. Je však v záujme oboch aby vznikla nová platforma spolupráce a vzájomného rešpektu, aby sa vzťahy mohli nanovo rozvíjať. Je to nevyhnutné aj s ohľadom na ekonomické a investičné akcie, vďaka ktorým zostaneme prepojení. Nemyslím si, že na pracujúcich ľudí – našincov v Británii a Britov v EÚ – to bude mať nejaký likvidačný dosah. Je to skôr náročné zvládnuť po pocitovej stránke už aj pod tlakom hystérie, ktorú vyvolávajú médiá. Uvažujúc chladnou hlavou – vždy to zostane recipročným problémom a logicky ani jedna strana nemôže mať záujem na potláčaní, alebo likvidovaní pracovných možností, ktoré jej v konečnom dôsledku prinášajú ekonomický úžitok. Myslím si, že politici by mali v tomto konať rozvážne, ale rýchlo, aby sa zbytočne neprehlbovala ľudská i spoločenská depresia na oboch stranách. Ako vnímate prvé kroky nového amerického prezidenta Donalda Trumpa? Uvítali ste jeho zvolenie? Bude svet po jeho zvolení bezpečnejší alebo naopak ? Snažím sa na to pozerať z nadhľadu a bez emócií. Je to realita, je to fakt. USA má nového prezidenta. Aký bude? To závisí od toho, čo vzíde zo zatiaľ najväčšieho prepojenia biznisu a politiky. Určite vnesie nový vietor do svetového diania. Či to bude víchor, alebo vánok sa zatiaľ určiť nedá. Dúfam, že z biznisu uplatní disciplínu, principiálnosť, pravidlá a z politiky zase schopnosť rozumne komunikovať a nachádzať primeraný kompromis. Nemyslím si, že bude chcieť riešiť všetky boľačky tohto sveta, ale Spojené štáty americké sa ako svetová veľmoc nemôžu a určite ani nestiahnu samy do seba. Na to zrejme príde aj Donald Trump. Dajme mu sto dní a uvidíme.