Milan Garaj: Pán Budaj, nehádžte polená pod nohy tým, ktorí ešte stále vyrábajú potraviny a udržujú život v marginálnych oblastiach Slovenska.
Je najvyšší čas zaviesť seriózny manažment stavov medveďa na Slovensku. Riešenie problémov, ktoré vyplývajú z vysokého počtu tejto zveri v jednotlivých regiónoch už nie je možné odkladať. Vedecké podklady jasne poukázali na to, že stavy medveďa na Slovensku narastajú. S tým je spojené aj rozširovanie areálu výskytu medveďa. Využitím moderných genetických metód sa zistilo, že na našom území žije viac ako 1 200 medveďov. Na také malé osídlené územie akým je Slovensko, ide o priveľký počet, najmä pri zohľadnení ďalšieho každoročného prírastku rodiacich sa mláďat.
SNS nesúhlasí so zámerom ministra Budaja odobrať manažment medveďa poľovníkom. Je to jednak zásah do práv užívateľov revírov, keďže to znamená, že na území ich poľovného revíru by v podstate nezákonne lovil niekto iný. A jednak je aj neetické, aby medveďa – klenot slovenskej prírody lovilo nejaké „umelo vytvorené zoskupenie“, a nie slovenskí poľovníci, ktorí pristupujú k tejto našej veľkej šelme s úctou a dodržiavaním historických tradícií.
Minister Budaj iba využíva atraktívnu tému pred laickou verejnosťou, ktorá nemá priamy kontakt s problematickými medveďmi, nechápe zákonitosti prírastku a z neho vyplývajúcej potreby regulácie. Zo strany ministra Budaja ide len o marketing a ochranu niečoho, čo ale v skutočnosti, nie je ohrozené.
Medveď bol v tridsiatych rokoch 20. storočia vo väčšine európskych štátov takmer vyhubený. Vidiečania ho prenasledovali, keďže im ničil stáda a úrodu. Chránili tak svoju poživeň a majetky. V spomínanej dobe sa na Slovensku vyskytovalo asi 20, možno 30 medveďov. Z iniciatívy slovenských poľovníkov sa zaviedla ich ochrana na Slovensku a počty tejto zveri sa postupne zvyšovali až prerástli do súčasného privysokého stavu. V okolitých štátoch stabilné populácie medveďov nie sú, a aj preto treba slovenským poľovníkom vzdať poklonu za záchranu medveďa a nie ich ponižovať, kriminalizovať, ako odznelo v prejave ministra Budaja. Medveď, ale aj vlk zažívajú v slovenskej prírode historicky najvyššie stavy a v osídlenej krajine je potrebná aj ich regulácia.
Ochranárske zoskupenia míňajú privysoké finančné prostriedky na rôzne monitoringy a prípravy koncepčných materiálov, ktoré však manažmentu chránených živočíchov v praxi reálne nepomáhajú. A nepomáhajú ani pri odstraňovaní problémov, ktoré tieto živočíchy robia vidieckemu obyvateľstvu. Cieľom by mala byť podpora, rozvoj a existencia fungujúceho vidieka a nie hádzanie polien pod nohy tým, ktorí ešte stále vyrábajú potraviny a udržujú život v marginálnych oblastiach Slovenska.